Obdobie po vyhynutí dinosaurov

8. května 2012 v 17:54 | Katka |  Geologické obdobia Zeme
Keď pred 65 miliónmi rokov dinosaury náhle a záhade zmizli, cicavcom a vtákom sa naskytla príležitosť ovládnuť uboľnený priestor. Vyvinulo sa veľa nových druhov cicavcov. Každé ďalšie obdobie prinieslo nové skupiny živočíchov, z ktorých mnohé boli predkami dnešných cicavcov.

Rozvoj cicavcov
Na konci doby dinosaurov boli jedinými cicavcami drobné vačkovce - cicavce, ktoré nosia svoje mláďatá vo vaku. Keď dinosaury uvoľnili priestor, cicavce sa začali vyvíjať a dosahovali väčšie rozmery. Vačkovce boli postupne vytláčané placentovcami, ktoré rodili úplne vyvinuté mláďatá.
V tomto období sa ukončilo rozdelenie prapevniny a formovanie kontinentov do dnešnej podoby. Na každom kontinente sa vyvíjali podobné a zároveň jedinečné druhy cicavcov, ktoré plnili svoju nezastupiteľnú úlohu v ďalšom vývoji. Každý kontinent mal svoje hlodavce, hmyzožravce, bylinožravce, mäsožravce atď. V Severnej Amerike sa napr. vyskytoval Sciuravus - drobný hlodavec podobný veverici, Stylinodon - bylinožravec pripomínajúci mohutnú krysu s tupým nosom, Icaronycteris - najstarší známy netopier, Condylarthra - primitívne bylinožravé kopytníky podobné ovciam, a veľa ďalších.
Mäsožravce. V tomto období sa objavili prvé veľké mäsožravce. Tieto prašelmy (Hyaenodonta) dosahovali veľkosť menšieho potkana až polárneho medveďa. Najmenšie, ako napr. Deltatheridium, sa podobali na lasičky a živili sa zrejme hmyzom. Megistotherium bol jeden z najväčších mäsožravých cicavcov žijúcich na Zemi. Niektoré veľké prašelmy, ako napr. Hyaenodon (trochu podobný dnešnej hyene), sa živili zdochlinami. Iné lovili kopytníky, možno dokonca i zvieratá, ktoré dosahovali veľkosť slona. Títo lovci a ich obete pravdepodobne neboli takí rýchli a bystrí ako dnešné šelmy.

Stepi
Asi pred 24 miliónmi rokov, na začiatku miocénu, nastalo celkové ochladenie. Podnebie bolo suchšie a chladnejšie. Tropické pralesy ustupovali otvoreným stepiam, veľmi podobným dnešným stepiam vo východnej Afrike. Spolu so šírením stepí narastal i počet druhov pasúcich sa zvierat - koní, tiav, nosorožcov. Boli ostražité, mali dlhé končatiny zakončené kopytami, aby mohli rýchlo uniknúť pred dravcami. Mohutné prašelmy (Hyaenodonta) ich nemohli chytiť, ale modernejšie, inteligentnejšie druhy psov a veľkých šabľozubých šeliem si s nimi ľahko poradili.

Veľké šelmy
Asi pred 25 miliónmi rokov obrovské nelietavé vtáky a prašelmy postupne vymierali a uvoľňovali priestor pohyblivým, inteligentným zvieratám s ostrým sluchom, ktoré sa stali hlavnými lovcami. Boli to bežce loviace vo svorkách podobne ako psy, veľké mačky, ktoré sa zakrádali za korisťou a odrazu na ňu zaútočili, ale aj šelmy živiace sa zdochlinami ako hyeny. K najzvláštnejším patrili veľké šabľozubé mačkovité šelmy (šabľozubé tigre) s párom obrovských zakrivených očných zubov, ktoré používali na prebodnutie koristi. Ak by šelmy používali tieto až 20 cm dlhé zuby na pridŕžanie brániacej sa koristi, mohli by sa im vylomiť z koreňov. Šabľozubé šelmy vymreli pred 10 000 rokmi.

Kopytníky
Kopytníky sú čo do počtu druhov a ich rozšírenia jedna z najúspešnejších skupín cicavcov. Pravdepodobne sa vyvinuli z prakopytníkov (Condylarthra), ktorým sa dobre darilo asi pred 65 - 40 miliónmi rokov. Z nich sa vyvinuli najprv kopytníky s nepárnympočtom prstov, ako napr. kone, nosorožce, tapíry, a neskôr s párnym počtom prstov, ako svine, antilopy, tury.
Z nepárnokopytníkov sa od začiatku ľadových dôb (asi pred 2 miliónmi rokov) najviac rozšíril kôň.

Nové vtáky
Podobne ako cicavce, aj vtáky mali osoh z vyhynutia dinosaurov. Dlhý čas boli obrovské nelietavé vtáky, ako napr. Diatryna a Phorosrhacos, hlavnými predátormi. Nelietavé vtáky dosahovali v tomto období neuveriteľné rozmery. Vták z Nového Zélandu Dinornis bol vyšší ako slon, meral viac ako 3,5 m. Aepyornis dosahoval hmotnosť 440 kg a kládol vajcia veľké ako rugbyová lopta. Prežil na Madagaskare až do 17. storočia a pravdepodobne to bol veľký vták Noh z legiend dávnych cestovateľov.
Aj lietajúce vtáky dosahovali gigantické rozmery. Argentavis, ktorý žil pred 40 miliónmi rokov v Argentíne, pripomínal obrovského supa. Lovil cicavce veľkosti dnešnej ovce až koňa. Mal hmotnosť vyše 120 kg a rozpätie krídel okolo 7,6 m.
Takisto sa vyvíjali rozličné druhy menších vtákov. Pred 40 miliónmi rokov sa v slaných lagúnach kŕmili riasami obrovské kŕdle vtákov zvaných Presbyornis, ktoré pripomínali kačice. Asi pred 30 miliónmi rokovpoletovali v tropických lesoch na území Francúzska primitívne papagáje rodu Archaeopsittacus. Prvá známa sova - Ogygoptnyx - sa objavila pred 54 miliónmi rokov.

Príchod veľrýb
Katastrofa, ktorá spôsobila vyhynutie dinosaurov na súši, sa prejavila aj v mori, odkiaľ zmizli veľké plazy pleisosaury a ichtyosaury. Aj v mori obsadiliuvoľnené miesto veľké cicavce, a to veľryby. Fosílne nálezy naznačujú, že veľryby sa vyvinuli z mäsožravej formy prakopytníka (Condylarthra) z čeľade Mesonychidae. Asi pred 52 miliónmi rokov sa vyvinul Pakicetus, ktorý vyzeral ako kríženec medzi veľrybou a tapírom. Hoci žil na súši, vedel dobre plávať. Postupne sa tieto živočíchy čoraz lepšie prispôsobovali životu vo vode, končatiny sa im premieňali na plutvy, telo sa predlžovalo a získalo aerodynamický tvar. Prvé pravé veľryby sa objavili asi pred 50 miliónmi rokov a ovládli oceány od Afriky po Severnú Ameriku.

Ľadové doby
Pred 2 miliónmi rokov, na začiatku pleistocénu, zachvátil svet chlad ľadových dôb. Rozsiahle ľadovce sa rozšírili takmer po celom území Severnej Ameriky, Európy a Ázie. Prevahu nadobúdali druhy cicavcov, ktoré boli schopné prežiť chladnejšie podmienky. Niektoré zvieratá, napr. srstnaté nosorožce a mamuty, chránila pred chladom hustá srsť. Iné, napr. obrovské jaskynné medvede a levy, hľadali úkryt v jaskyniach, podobne ako prví ľudia.
Občas sa na určitý čas oteplilo a v týchto teplých obdobiach sa v Európe dobre darilo opiciam, hyenám, hrochom a chobotnáčom. Teraz žijeme v teplom období, ktoré sa začalo asi pred 10 000 rokmi, keď po období pleistocénu nastúpil holocén. Veľké cicavce ľadovej doby - srstnaté nosorožce, mamuty, jaskynné medvede či levy - neprežili. Možno zahynuli v dôsledku zmeny podnebia, alebo ich vyhubili pravekí lovci.

Dôležité dátumy
66 - 58 miliónov rokov - Paleocén: rozšírenie cicavcov a vtákov
58 - 24 miliónov rokov - Eocén a oligocén: veľké dravé vtáky a hyaenodonty; primitívne kopytníky (Condylarthra) a hlodavce
24 - 2 milióny rokov - Miocén a pliocén: rozšírenie stepí; nástup dlhonohých kopytníkov, mačiek, psov
2 milióny rokov - Pleistocén a ľadové doby: srstnaté mamuty, jaskynné levy a ľudia

Použitá literatúra: Školská encyklopédia
Foto: Internet
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.