Mikroorganizmy

13. října 2011 v 13:32 | Katka |  Mikrosvet
Najhojnejšími obyvateľmi Zeme sú mikroskopické organizmy, ktoré sa v obrovských množstvách vyskytujú takmer všade. Mnohé mikroorganizmy žijú v telách iných živých organizmov, iné sa nachádzajú vo vzduchu. Na operačných sálach a v niektorých technických prevádzkach sa používajú zložité filtre brániace preniknutiu mikroorganizmov.


Druhy mikroorganizmov
Existuje obrovské množstvo rôznych mikroorganizmov a ich systematické roztriedenie je veľmi zložité. Mikroskopické huby a riasy zvyčajne zaraďujeme medzi rastliny alebo ich vyčleňujeme do samostatnej skupiny. Sinice však prioraďujeme k baktériám. Z autotrofných (= anorganický uhlík premenia na organický) baktérií sa pravdepodobne vyvinuli všetky druhy rastlín; živočíchy pochádzajú z heterotrofných (= živia sa organickými látkami) baktérií. V skupine primárnych jednobunkových organizmov sú najhojnejšie zastúpené prvoky. Podobne ako baktérie aj prvoky sú jednobunkové, dosahujú však oveľa väčšie rozmery, žijú samostatne vo vodnom prostredí a svojím spôsobom života z mnohých stránok pripomínajú živočíchy, napr. prijímom potravy, vylučovaním, dýchaním aj pohybom. Prvoky sú eukaryotické organizmy, kým baktérie sú prokaryotické. Niektoré druhy prvokov parazitujú v telách rýb a suchozemských živočíchov. Meňavky (améby) môžu spôsobiť dyzentériu (= hnačka s prímesou krvi sprevádzaná bolesťami brucha, horúčkou, vracaním).

Baktérie
Najrozšírenejšími mikroorganizmami sú baktérie. Majú jednoduchú stavbu tela a v priazdnivých podmienkach sa dokážu veľmi rýchlo rozmnožovať. Ich nároky na životné podmienky sú však dosť vyhranené. Väčšinou vytvárajú kolónie, ktorých veľkosť je podmienená množstvom potravy, teplotou a mnohými ďalšími vplyvmi.
Poznáme tisíce druhov baktérií, všetky však majú jedno spoločné: sú to jednobunkové organizmy.
Podľa nárokov na kyslík delíme baktérie do dvoch skupín. Aeróbne baktérie kyslík nevyhnutne potrebujú pre svoj život, zatiaľ čo pre anaeróbne je jedovatý. Niektoré baktérie sú autotrofné, čiže dokážu získavať potravu zo slnečnej energie a anorganických látok. Heterotrofné baktérie sa živia organickými látkami.
Baktérie a ich hostitelia. Baktérie majú pomerne obmedzené možnosti pohybu, a preto väčšinou žijú priamo v organizme svojho hostiteľa.
Niekedy je súžitie baktérií s hostiteľom obojstranne prospešné; vtedy hovoríme o symbióze. Napr. v tráviacom systéme kráv žijú baktérie, ktoré pomáhajú rozkladať rastlinný materiál a uľahčujú tak jeho trávenie.
Inokedy žijú baktérie v hostiteľskom organizme a neškodia mu ani mu nepomáhajú. To je prípad baktérií Escherichia coli, žijúcich v ľudskom čreve.
Niekedy môžu baktérie parazitovať v organizme hostiteľa a poškodzovať ho uvoľňovaním jedovatých chemických zlúčenín nazývaných toxíny. Baktérie, ktoré spôsobujú choroby, nazývame patogény (pozri nižšie). Tie isté baktérie môžu v jednej časti hostiteľského organizmu žiť neškodne a v inej pôsobiť patogénne. Napríklkad práve baktérie Escherichia coli vyvolávajú ťažkosti, ak preniknú do močových ciest.
Baktérie síce môžu byť pôvodcami chorôb, mnohé ich kmene sú však užitočné. Niektoré rozkladajú organickú hmotu a uvoľňujú do pôdy živiny, iné sú potrebné na liehové kvasenie alebo sa uplatňujú pri výrobe syrov. Baktérie majú veľký význam aj pre génové inžinierstvo (pozri nižšie).
Rozmnožovanie baktérií. Väčšina baktérií sa rozmnožuje jednoduchým delením. Vo forme tzv. spór dokážu prežiť v nepriaznivých podmienkach aj tisíce rokov.
Tvar baktérií. Baktérie majú pevnú bunkovú stenu. Niektoré majú aj bičík, ktorého kmitaním sa pohybujú. Baktérie často rozlišujeme podľa tvaru: rozoznávame napr. guľaté koky, tyčinkovité bacily, zakrivené vibriá či závitnicové spirily. Koky žijúce v pároch sa nazývajú diplokoky, ak žijú v zhlukoch, sú to stafylokoky, a ak v reťazcoch - streptokoky.

Vírusy
Vírusy patria k najjednoduchším organizmom a vďaka svojím malým rozmerom (0,0001 mm) sú viditeľné len pod výkonným elektrónovým mikroskopom. Na rozdiel od baktérií sú vírusy výlučne parazitické a rozmnožovať sa môžu len v organizme hostiteľa. Mimo neho sa správajú ako neživé. Keď vírus napadne bunku, využije jej chemickú energiu a schopnosť tvoriť bielkoviny na vlastné rozmnožovanie. Nové vírusy potom narušia povrch bunky a rozšíria sa do jej okolia.


Choroby a patogény
Mnohé patogény vyvolajú infekčné choroby. V nakazenom organizme sa začínajú pôvodcovia choroby (baktérie, vírusy alebo huby) množiť. Ich množenie narušuje bunky buď priamo ( v prípade vírusov) alebo nepriamo vylučovaním škodlivých toxínov.
Nákaza väčšinou vyvolá imunitnú reakciu; organizmus sa bráni, čo sa prejavuje rôznymi spôsobmi, napr. horúčkou, slabosťou či bolesťou kĺbov.
Niekedy sa nákaza rozšíri do celého tela; vtedy hovoríme o systémovej infekcii.
Inokedy je napadnutá len čať organizmu; vtedy ide o miestnu infekciu. Ak do rany vnikne nečistota, môže dôjsť k miestnej infekcii. Účinným opatrením proti miestnej infekcii je dodržiavanie hygieny.

Parazity
Pôvodcovia niektorých chorôb (napr. dyzentérie, malárie, spavej nemoci či toxoplazmózy) sú parazity, medzi ktoré patria okrem iných aj meňavky či pásomnice. Všetky parazity škodia organizmu hostiteľa, niektoré sa všakdajú využiť aj v prospech človeka - napr. niektoré baktérie pomáhajú opbmedzovať výskyt iných, nežiaducich mikroorganizmov.


Génové inžinierstvo
Mikroorganizmy zohrávajú významnú úlohu vo vývoji techniky génového inžinierstva. Tento odbor sa zaoberá cielenou manipuláciou s genetickým materiálom, ktorou by bolo možné potlačiť sklon ku genetickým chorobám alebo dosiahnuť iné špecifické účinky. Dnes sa génové inžinierstvo najmasovejšie uplatňuje v technológiách lacnej veľkovýroby liečiv.
Ak dokážu vedci rozpoznať gén zodpovedný za vytváranie určitej látky, môžu ho vložiť do baktérie. Baktérie sa rozmnožujú veľmi rýchlo, a tak je možné ľahko získať potrebnú látku vo veľkom množstve. Najširšie uplatnenie v tejto oblasti našli baktérie Escherichia coli.
Metódou génového inžinierstva sa vyrába okrem iného aj inzulín na liečbu cukrovky, rastový hormón podávaný deťom s poruchami vývoja či interferón používaný v boji s vírusovými infekciami.

Použitá literatúra: Školská encyklopédia
Foto: Internet, Školská encyklopédia
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 zuzanka | 16. října 2011 v 14:26 | Reagovat

hrozne fuj fuj fuuuuuuuuuuj :-!  :-!  :-!  :-!  :-!  :-! proste na grc

2 Janko | 13. listopadu 2012 v 19:10 | Reagovat

Ty si na grc

3 p | 22. října 2014 v 18:35 | Reagovat

:-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.