Doba dinosaurov

21. října 2011 v 15:17 | Katka |  Geologické obdobia Zeme
Dinosaury vládli na Zemi približne pred 220 až 65 miliónmi rokov. V žiadnom prípade to neboli jediné tvory žijúce v tomto období. Okrem nich žili na Zemi ďalšie skupiny plazov, hmyz, ryby, vtáky a malé cicavce. Existovalo tu aj veľa foriem rastlinného života. Dinosaury sa počas svojej existencie vyvíjali, menili a vedci sa domnievajú, že z niektorých sa mohli vyvinúť vtáky.


Život vo vode
Doba dinosaurov bola dobou plazou. Tak ako boli dinosaury pánmi na súši, v moriach vládli veľké plazy nazývané plesiosaury a ichtyosaury.
Ichtyosaury alebo rybojaštery žili v plytkých moriach asi pred 220 až 90 miliónmi rokov. Aerodynamickým telom a plutvami trocha pripomínali delfíny, chvostovú plutvu však mali vo vertikálnej polohe ako ryby. Vyznačovali sa dlhými čeľusťami s ostrými zubami, ktorými pevne uchopili svoju korisť - ryby a hlavonožce. Na rozdiel od ostatných plazov nekládli vajcia, ale rodili živé mláďatá.
Plesiosaury mali sudovitý tvar tela, dlhý krk a malú hlavu. Boli to silní, pohybliví plavci. Štyri veľké plutvy im umožňovali počas lovu rýchlo sa otáčať za okolo plávajúcimi rybami.
V tomto období žili v mori už prvé korytnačky, napr. Archelon, spolu s veľkým množstvom hlavonožcov belemnitov a amonitov. V plytkých moriach sa hojne vyskytovali koraly a ježovky. Rieky terorizoval obrovský krokodíl Deinosuchus, ktorý dorastal do dĺžky až 15 m - bol dlhší ako autobus. Aj dinosaurus brodiaci sa v rieke sa ľahko mohol staťobeťou jeho chniapajúcich dvojmetrových čelustí.

Meniaci sa svet
Na začiatku jury, asi pred 208 miliónmi rokov, existoval iba jeden kontinent nazývaný Pangea a jeden oceán - Panthalassa. V teplom a vlhkom podnebí tohto obdobia sa dobre darilo papradiam, vysokým ihličnanom a cykasom, ktoré vytvárali rozsiahle pralesy. Všade, sotva postrehnuteľné dinosaurím zrakom, sa vyskytovali milióny druhov hmyzu - predchodcovia dnešných ucholakov, mravcov, múch a podeniek - spolu s drobnými cicavcami, ktoré boli aktívne len v noci. Vo vzduchu plachtili pterosaury (vtákojaštery), obrovské plazy s hrozivými čeľusťami, a pravták Archaeopteryx.
V kriede (pred 144 až 65 miliónmi rokov) sa Pangea rozdelila na jednotlivé pevniny. More zaplavilo súš a vytvorilo rozsiahle plytčiny, ktorých dno pokryli schránky mikroskopických živočíchov, teraz sfosilizované v podobe kriedy (viď Skameneliny ). V obrovských močiaroch, plných mohutných sekvojí a cyprusov, sa darilo žabám, mlokom, hadom, kôrovcom a brodivým vtákom. Podnebie sa ochladzovalo a na súši sa objavili a rýchlo šírili prvé kvitnúce rastliny, sprevádzané motýľmi a včelami, ktoré ich opeľovali. Vysoko nad tým všetkým sa vznášal najväčší zo všetkých vtákojašter Quetzalcoatlus.

Lietajúce plazy
Zatiaľ čo na Zemi panovali dinosaury, pánmi vo vzduchu boli obrovské pterosaury, nazývané aj ,,lietajúce jaštery". Väčšina z nich mala na krídlach obrovské kožovité blany vystužené kosťami predných končatín a najmä veľmi dlhého štvrtého prsta. Vedci si najprv mysleli, že mohli len plachtiť, ale dnes prevláda názor, že vďaka silným ramenným svalom dokázali mávať krídlami ako vtáci.
Mnohé pterosaury boli lovci s dlhými zašpicatenými zobákmi. Pteranodon nemal zuby a ulovené ryby prehĺtal celé.
Pterodactylus mal zuby, takže rybu mohol rozhrýzť. Pterodaustro mal zuby pripomínajúce zuby hrebeňa. Pravdepodobne načieral zobákom do vody a cez zuby z nej filtroval drobné živočíchy.

Prvé vtáky
Vtáky začali lietať na oblohe ešte v časoch, keď panovali na súši dinosaury. Prvý tvor podobný vtákovi Archaeopteryx sa objavil v období jury pred 150 miliónmi rokov. Vzhľadom sa tak veľmi podobal na malého dinosaura Compsognathus, že vedci sú presvedčení o existencii ich spoločného dinosaurieho predka. Líšia sa len tým, že Archaeopteryx mal perie a krídla. Napriek tomu nebol dobrým letcom. Na krídlach mal pazúry, ktoré používal pravdepodobne na šplhanie po stromoch, odkiaľ sa plachtením mohol premiestniť na krátke vzdialenosti, nájsť potravu a úkryt.

Prvé cicavce
Už v čase, keď vládli na Zemi dinosaury, pobehovali po nej malé hmyzožravé cicavce podobné piskorom. Vyvinuli sa z veľkých cicavcovitých plazov, ktorým sa darilo v období permu a triasu (pred 286 - 208 miliónmi rokov). Cicavcovité plazy sa pohybovali na štyroch nohách a zo začiatku mali končatiny umiestnené na bokoch tela ako jašterice. Asi pred 190 miliónmi rokov sa im zmenilo postavenie končatín do polohy typickej pre dnešné cicavce, čo im umožňovalo rýchlejšie behať. Pravdepodobne boli teplokrvné. Cynognathus mal zrejme aj srsť a pripomínal veľkého psa.

Prehistorická jar
Na začiatku éry dinosaurov neexistovali žiadne kvitnúce rastliny podobné dnešným. Zem pokrývali rozsiahle porasty rastlín, ktoré sa rozmnožovali hlavne výtrusmi - obrovské stromovité paprade, prasličky, cykasy, ihličnany, machy a huby. Neskôr, pred 100 miliónmi rokov, sa začali objavovať kvitnúce rastliny. Rozširovali sa tak rýchlo, že v priebehu 10 miliónov rokov tvorili až 90 % všetkých rastlín. Boli to stromy, kry (napr. hikória, dub, magnólia) a byliny.

Použitá literatúra: Školská encyklopédia
Foto: Internet
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 ano | 27. dubna 2012 v 10:23 | Reagovat

Dobré článki, vela my daly, vmly poučné, ďakujem, obohatilo to moje vedoosti, kedze maturujem z geografie, toto urcite povyem komisyy... :-)

2 Lisabona - Katka / majiteľka | 8. května 2012 v 9:16 | Reagovat

[1]: Ďakujem. Držím palce na maturite. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.